Jadrové výbuchy & atómové bomby
Jadrové výbuchy & atómové bomby
Tragédia nadovšetko,
otras, výbuch obrovský,
strata nevinných životov,
koniec žitia bezbranných.
Kto to spravil? Kto vynašiel?
Veď to ľudí zabíja.
Ale im je to tak jedno,
život ich nezaujíma.
Veď vyskúšať treba všetko,
čo budeme statický?
Jedno, druhé, tretie mesto
– koniec katastrofický.
Ľudia rýchlo umierajú,
a vláda sa raduje,
veď zistili, že vynašli
nové technológie.
Zabíjať je dnes moderné,
kto však biednym pomôže?
Prečo musí zomrieť i ten,
čo vôbec za nič nemôže?
Deti, ženy, dôchodcovia,
nevidia v nich rozdiely,
hlavne že tým ničomníkom
radosť do sŕdc priviedli.
Ostane tu len prach a tieň,
po nás chudobných ľuďoch.
Nám ostáva plaviť sa len
po smrti rieke prúdoch...
Masy mŕtvych, prázdne domy,
smrť, neľudstvo, beznádej...
Keď nahliadneš na túto Zem,
Kto tu vlastne prežije?
Strata blízkych i priateľov,
viac ich už neuvidíš.
Odišli tak rýchlo, zrazu,
o budúcnosť sa bojíš.
Postihnutý rodia sa tiež
ľudia. To sú následky.
Neboj sa im pomôcť prežiť.
Pomôcť môžem ja i TY.
Odplata bude bohatá,
radosť, úsmev na tvári,
nevzdáme sa pre ničomnosť
ľudí bez charakteru, lásky.
Sú to ľudia vyššej moci,
robia si s nami čo chcú.
Sú schopní aj o polnoci
spustiť na teba bombu.
Je im jedno, že si človek,
hlavne že im vyjdú plány,
veď ak sú účinné bomby,
tak vyhrajú všetky vojny.
Nerozumnosť, bezohľadnosť
k iným, to je dôvod ich.
Prečo to musí byť takto,
že umrie toľko obetí?
Nevinný, neboj sa vstať,
povedať svoj názor svetu.
Neboj sa všetkým povedať:
„Zastavme tú hroznú biedu!“
Dnes sme tu, ešte žijeme,
máme právo na život!
Len spolu to prežijeme
v mieri, bez vojnových škôd...
(Michal Chúpek)