Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ulica

27. 9. 2009

Ulica


Neraz ráno prichystaný

kráčam známou ulicou,

Presvedčivo rozhodnutý

stretnúť sa zas s lavicou.

 

Kráčam, kráčam, občas bežím,

musím stihnúť prísť ta včas…

Ulica však s dychom sviežim

prezentuje čaro krás.

 

Ísť do školy? Či ostať tu?

Myšlienky sa miešajú...

V škole iste ma čakajú,

chcem však ešte na chvíľu

 

ostať na tejto ulici

s ľuďmi, ktorých mám tak rád.

Na tej známej holubici,

čo ťa vznesie do výšav...

 

Tu zábavy, radosti je

viac jak prstov na dlani,

stretnúť sa tiež s priateľmi smiem,

s blízkymi aj známimi.

Keď kráčam jej chodníčkami

spieva krásne šansóny,

opája ma melódiami.

Som jej známy pocestný...

 

Domy majú strmé štíty,

brány sú sťa veľhory.

Vítajú ma i vravia mi:

Poď ty, malý, poď s nami!

 

Aj keď Zem sa pootočí,

aj keď prejde dlhý čas

tá ulica ostane tu

pre každého, všetkých nás.

 

Spomienky i z mladosti mám,

keď som po nej chodieval...

Do každého nového dňa

keď ma otec vodieval...

 

Každá chvíľa v ulici tej,

radosťou ma napĺňa.

Vždy sa na mňa spoľahnúť smie

– na verného priateľa...

Michal Chúpek

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

(Janka, 28. 9. 2009 20:18)

Miško a o ktorej ulici si písal?
Náš profesor hovorí, že chodí po Považskej a na každej ulici, za každým rohom vidí nejaké dobrodružstvo. Zdá sa, že Ty vidíš niečo iné...